Umenie je subjektívne, a hoci sú ľudia, ktorí vidia umenie takmer vo všetkom, na čo sa pozrú, sú aj takí, ktorí nedokážu pochopiť takmer nič a ani sa nesnažia o jeho interpretáciu. Ale čo v prípade, keď umenie neexistuje, a predsa sa zaň považuje?

Znie to mätúco, ale tento príbeh je naozaj trochu zvláštny. Nedávno bola v Taliansku predaná neviditeľná socha za 15 000 eur (ekvivalent 83 000 rupií). Nazýva sa "Lo Sono " alebo vo voľnom preklade "Ja som", je stvorená zo vzduchu a ducha.

Umelec, ktorý stojí za týmto dielom, je Salvatore Garau, ktorý hovorí, že svoju myšlienku transformoval do častíc, ktoré vytvorili "formu" vďaka energii, ktorá sa v nich uložila. Tento typ umenia bol veľmi kritizovaný, ale on vyvolal diskusiu o prázdnote prítomnej v celom tomto procese a priniesol zamyslenie nad priestorom možností.

Aj napriek všetkým kontroverziám okolo predmetu sa dielo predalo za veľmi vysokú cenu a kupujúci dostal okrem certifikátu pravosti aj návod na inštaláciu, napríklad že sa zmestí do priestoru 1,5 x 1,5 m.

Garau už niekoľko rokov vyvoláva túto diskusiu svojimi neviditeľnými dielami, a to aj na iných medzinárodných výstavách. Podľa jeho slov bola pred burzou v New Yorku vystavená plačúca Afrodita.

Podľa neho tento druh umenia dokáže zmeniť vnímanie sveta, ako aj spôsob, akým sa veci vnímajú a interpretujú, a s neviditeľné umenie Predstavivosť divákov ju vytvára bez potreby jej materiálnej prítomnosti.

Umelec sa domnieva, že jeho diela sú zhmotnené v podobe energie, ktorú možno vnímať inými zmyslami, bez potreby hmatu alebo zraku, ale s pochopením ich významu a posolstiev, ktoré môžu sprostredkovať.

Akokoľvek sa to môže zdať vzdialené umelecká koncepcia Zdá sa, že to, čo Garau vysvetľuje, má trochu zmysel, alebo dokonca veľký zmysel, pretože nedávno za jeden z nich dostal dosť vysokú hodnotu.

Hovorí tiež, že tento typ umenia má ešte viac výhod, pretože nepotrebuje povolenie na ich vystavenie na verejných miestach, ako to bolo v prípade Afrodity.